Darinka a Štefan Pientákovci sú manželia, ktorí svoj život zasvätili deťom, ktoré nemali šťastie vyrastať vo vlastnej rodine. Svoj domov premenili na bezpečný prístav, kde deti cítia lásku, istotu a podporu. Hoci vychovali tri vlastné dcéry, ich dvere sa nikdy nezavreli – počas ich služby prešlo ich domovom 19 detí v dlhodobej starostlivosti a 20 detí v krátkodobej. Mnohí zostali u nich aj po dovŕšení 18 rokov a niektorí sa k nim vracajú so svojimi rodinami, čo dokazuje, že vzťahy budované láskou trvajú celý život. Darinka a Štefan neboli len oporou – boli prístavom, miestom, kde deti mohli znovu dôverovať, kde sa učili milovať a veriť vo vlastnú hodnotu. Ich domov žiari smiechom, trpezlivosťou a pochopením, a pre mnohé deti predstavuje nový začiatok.

ĎALŠÍ OCENENÍ BOLI:

Margita Lysíková

Margita Lysíková je človek, ktorý napriek vlastným zdravotným obmedzeniam nestráca odvahu, úsmev ani ochotu pomáhať druhým. Už 27 rokov je súčasťou výboru Slovenského zväzu telesne postihnutých, podieľa sa na benefičných koncertoch, brigádach a komunitných aktivitách, a vždy je medzi prvými, ktorí prídu pomôcť. Je dušou Klubu dôchodcov, kde vytvorila bezpečný, tvorivý a priateľský priestor pre 145 členov, a buduje most priateľstva so seniormi z Dolného Kubína. Aj napriek osobným stratám svoju skúsenosť pretavila do empatie, podpory a inšpirácie pre mladých. Margita svojou každodennou ľudskosťou a oddanosťou dokazuje, že odvaha a dobro nemajú vek ani hranice.

Katarína  Ptačinová

Katarína je zdravotná sestra na oddelení ARO. V lete však ukázala, že jej ochota pomáhať nekončí na pracovisku. V jedno nedeľné ráno k nej pribehol sused s prosbou o pomoc – jeho manželka odpadla a nejavila známky života. Katarína ihneď utekala na miesto a po pohľade na susedu začala okamžite s resuscitáciou. Napriek vlastnému zdravotnému stavu, veku či únave bojovala o jej život s obrovským odhodlaním. A práve vďaka nej sa suseda opäť nadýchla. Keď prišli záchranári, mohli pokračovať v starostlivosti o pacientku, ktorá už vďaka Kataríne mala šancu na život. Až neskôr si uvedomila, že riskovala, keď sa vystavila obrovskej fyzickej aj psychickej námahe, a napriek tomu neváhala.

Vladimíra Martvoňová

Vladimíra Martvoňová je žena, ktorá dokazuje, že ľudskosť, odvaha a sila vychádzajú zo srdca, nie z tela. Hoci sa pohybuje na invalidnom vozíku, svojím životom ukazuje, že výška človeka sa meria tým, koľkých ľudí dokáže pozdvihnúť. Bola medzi prvými, ktorí otvorili dvere klasickej škole pre deti so zdravotným znevýhodnením, a inklúziu pretavila do reality. Vlaďka je tvorivá duša – píše poéziu, recenzie a v roku 2025 vydala zbierku Vnútorný svet, ktorá jemne otvára dvere do jej mysle. Najdôležitejšie však robí každodenným životom – povzbudzuje, počúva a podporuje druhých tam, kde je to potrebné, bez nároku na uznanie. Jej ľudskosť je nenápadná, stála a každý deň drobnými skutkami mení svet.

Gabriela Regulíková

Pani Gabika je človek, ktorý dokazuje, že skutočná ľudskosť sa prejavuje v tichých, každodenných skutkoch. Už dvanásť rokov pôsobí ako zdravotná sestra v Centre sociálnych služieb Zákamenné, pracovisko Zubrohlava – posledných šesť rokov ako vedúca zdravotného úseku. S hlbokou oddanosťou sa venuje ženám s rôznym zdravotným znevýhodnením, ktoré potrebujú sústavnú fyzickú i psychickú podporu. Kladie dôraz na ich ľudskú dôstojnosť, zabraňuje sociálnemu vylučovaniu a vytvára mosty, ktoré ich spájajú so svetom navonok. Pod jej vedením sa starostlivosť v zariadení približuje domácemu prostrediu – citlivému, pokojnému a láskavému.

Daniela Jagnešáková

Pani Danka je jedna z tých tichých hrdiniek, o ktorých sa nepíše v novinách, ale bez ktorých by mnohí ľudia nedokázali žiť. Už 12 rokov je jej každodennou realitou starostlivosť o dve osoby, ktoré sú od nej úplne závislé. Brat Ľubko má 49 rokov a má odmalička ťažké mentálne postihnutie. Mama pred rokmi stratila pamäť a starostlivosť o ňu si vyžaduje nepretržitú pozornosť, jemnosť a trpezlivosť. A pani Danka je tam – každý deň, každú noc, každý okamih. Jej oporou je hlboká viera – práve v nej nachádza zmysel a silu pokračovať. Za tichú, neúnavnú, roky trvajúcu starostlivosť, za lásku, ktorá nepozná hranice, a za odvahu niesť kríž, ktorý by neuniesol každý, si právom zaslúži ocenenie TOP čin ľudskosti.