Pani Cervanová sa cca 25 rokov venuje sociálnej službe pre zraniteľné skupiny ľudí aj jednotlivcov. Pomáha či už zdravotne znevýhodneným s vybavovaním pomôcok alebo príspevkov, ľuďom bez prístrešia poskytuje poradenstvo a pomoc vo forme vybavenia práce, nákupom základnych životných potrieb. Sama doma s manželom vychováva štyri detičky z CDR, ktoré sa ocitli na okraji chudoby, takto ich vypravila do života už 13. Veľkú časť venuje aj práci s marginalizovanými komunitami, kde pomáha s ubytovaním, školskými pomôckami a tiež so zaradením sa do škôl. Pre vyše 700 profi-rodičov na Slovensku vyvolala diskusiu na UPSVaR o vytvorení nového zákona pre ich lepšie pracovné podmienky a stala sa súčasťou tejto skupiny, ktorá zákon aj dotiahla do úspešného konca. Od nového roka 2023 bude v platnosti. Bolo by toho veľmi veľa, čo táto žienka robí pre ľudí nezištne a od srdca ale to by nestačila kniha.

ĎALŠÍ OCENENÍ BOLI:

Lýdia Oravcová

Pani Oravcová je predsedníčkou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Už viac ako 30 rokov pomáha nevidiacim ľuďom, deťom a všetkým čo prišli o zrak alebo ho postupne strácajú. Napriek tomu, že ona sama je nevidiaca je to osobnosť pretože napriek svojmu veku a bohatým skúsenostiam odovzdáva rady tým ktorí prišli o zrak. Neustále študuje nové zákony ktoré prednáša na schôdzach a to sa všetko učí naspamäť lebo nikdy papier nepotrebuje keď nevidí. Svoju prácu robí s láskou a nasadením. Navštevuje chorých, zaujíma sa o to ako žijú a je nápomocná len aby im zlepšila kvalitu života. Táto obetavá žena si zaslúži uznanie lebo za tie dlhé roky si našla veľa času na to aby učila mladých ktorí prišli o zrak Brailové písmo a to Vám poviem, že tak super učiteľku nenájdete nikde. Trpezlivo sa vracia k jednému písmenu v Brailovom písme niekoľko krát aby docielila jedno jediné – naučiť človeka ktorý prišiel o zrak prečítať si lieky, či iné informácie len aby a netratil v tomto uponáhlenom svete. Veľkou novinkou počas jej pôsobenia v Únii boli počítače. Lydka dokázala mnohým mladým ľuďom potešiť srdiečka a ukázala im svet technológie. Nasmerovala ich na program cez ktorý si mohli s pomocou Soc. poisťovne zabezpečiť ozvučený počítač a nevidiaci ľudia idú s dobou. Nekonečné úsilie vynaložila táto žena pri organizovaní výletov pre staršiu generáciu keď aspoň na chvíľu mohli vyliezť z tej tmavej ulity a duchovne sa naladiť pri aktivitách, pobožnostiach , hudobných koncertoch, či pekných Vianočných posedeniach. Každý máme svoje zdravotné ťažkosti no pani Oravcová nevníma tie svoje. Ide stále vpred len aby zas i tento rok na Mikuláša pripravila krásne prekvapenie pre najmenšie detičky s poškodeným zrakom a už teraz zháňa sponzora na Mikulášske balíčky a darčeky. Jej usilovnosť sa podpisuje každoročne i pri verejnej zbierke pre nevidiacich pod názvom ,,Biela pastelka,,. Dokáže dať dokopy tím dobrovoľníkov ktorí celý deň usilovne ponúkajú bielu pastelku ako symbol nevidiacich a pani Oravcová im s láskou pripravuje občerstvenie lebo si nesmierne váži, že sa nájde niekto kto v daždi v zime chodí celý deň metom len aby sa nazbierali peniaze ktoré budú slúžiť napr. na výcvik psov pre nevidiacich. Lydka je zlatá žena lebo svojimi bohatými skúsenosťami dokáže inšpirovať tých ktorí náhle prišli o zrak a vie ich nasmerovať. V žiadnom prípade im neradí aby sedeli doma a ľutovali sa. Organizuje školenia na ktorých sa môžu postupne zaradiť do rôznych profesií, dáva im nádej, má k ním úctu. Vypočuje si každého jedného člena dôkladne a až potom sa snaží opatrne naznačiť, že ak už človek prišiel o zrak má ešte iné časti tela ktorými si môže vychutnávať život. A nielen to. Veď koľko nevidiacich masérov je úspešných vo svojom obore len preto, že majú super hmat. Koľko je úžasných nevidiacich učiteľov hudby a hudobníkov. Len na okamih si zatvorme oči a skúsme urobiť niekoľko činností. Lydka Oravcová dokáže ako nevidiaca sama docestovať do mesta len aby sa zas a zas ponorila do svojej úlohy a pomáhala riešiť problémy iných. Za tie dlhé roky pomohla stovkám nevidiacich a napriek mnohým ťažkostiam to nevzdala. Bojovala o priestor, peniaze i o členov. Spolupracuje s lekármi a do svojho poslania dáva maximum. … preto si myslím, že by si zaslúžila ocenenie. Prepášte nie som právnicáa osoba, len som mala potrebu o tejto žene dať vedieť.

Magdaléna Hrčkuľáková

Magdaléna Meggy Hrčkuľáková je aktívnou občankou obce Zákamenné a spoluzakladateľkou skautingu v tejto obci.
Skauting bol v Zákamennom založený 19.1.2019. Je to organizácia, ktorej cieľom je rozvoj mladých ľudí. Meggy aktívne vedie oddiel dievčat – 91. oddiel Vojtaššákových skautiek Zákamenné, a zabezpečuje jeho celkový chod i administratívu, vedie oddielové rady. Okrem oddielu vedie aj 2 družiny: Bojovníčky pod jeho krídlom – družina dievčat vo veku cca 14 – 17 rokov a družina Svorka vlkov, v ktorej sú chlapci vo veku 12 až 15 rokov. Na stretnutiach družiny (tzv. družinovkách) sa snažia lepšie spoznávať prírodu, chodiť na túry, rozvíjať duchovno, sociálnu stránu, intelekt, fyzickú, citovú i charakterovú stránku. Tiež sa podieľala na prerábke skautskej klubovne.
Je spoluorganizátorkou mnohých skautských akcií pre mladých, ako napr. Roznos betlehemského svetla, skautský letný tábor, etapové hry, rôzne jednodňové akcie. Podieľa sa aj na akciách v obci, napr. Deň rodiny.
Okrem toho takisto so svojim manželom vedie Bedmintonový klub Zákamenské levy, kde trénuje deti v hre bedmintonu. Deti sa potom môžu zúčastniť bedmintonových súťaží, kde sa im celkom darí.
Meggy je vždy usmievavá a túto energiu šíri na ľudí okolo seba. Je to motivujúci človek a vzor pre mnohých mladých ľudí.
Myslím si, že Meggy si za to, čo pre našu obec i ľudí v skautingu robí, zaslúži nomináciu. To, ako sa vie o svoj voľný čas podeliť nezištne s druhými ľuďmi, je prejavom veľkého srdca na správnom mieste.

Ivan Šedo

Ing. Ivan Šedo je v podstate jednoduchý človek, manžel, otec, dedo, kamarát. Popri svojej práci a rodine venuje takmer všetok voľný čas zachovaniu toho pôvodného a krásneho, čo nám nechali naši predkovia – ľudovej piesni i tancu. Bol dlhoročný tanečník a asistent choreografa FS Stavbár, je jedným zo zakladateľov seniorského kolektívu folklórnych nadšencov Oprášené krpce a už 11 rokov ho s neutíchajúcim nadšením a energiou vedie až do dnešných dní. Vďaka jeho veľmi dobrým organizačným schopnostiam, priateľskému a tolerantnému prístupu k ľuďom a jeho nápadov, dostal tento kolektív medzi najlepšie seniorské kolektívy na Slovensku. Ivan Šedo je tiež zakladateľom festivalu folklórnych súborov žilinského kraja „Po rokoch“, budúci rok sa pod záštitou Žilinského samosprávneho kraja pripravuje už jeho 5. ročník.
Ivan Šedo pomáha, kde sa dá – je nositeľom diamantovej Jánskeho plakety, pripravený ísť a pomôcť tam kde je to treba.
Na ocenenie „aktívny občan“ ho nominuje kolektív Oprášené krpce, pretože vďaka takým ľuďom ako je Ivan, nezanikne bohatstvo hodnôt, ktoré nám závidí celý svet – slovenský folklór. Pamätníci bohužiaľ odchádzajú a mnohým už pamäť neslúži, tak úsilie vyhrabať z truhlíc čo tam ešte ostalo, oživiť to a priblížiť dnešným generáciám, je na nezaplatenie.

Katarína Kubinová

Nominovaná Katarína Kubinová sa dlhú dobu venuje ľuďom v núdzi a ľuďom, ktorí potrebujú pomoc. V čase vypuknutia vojny na Ukrajine neváhala podať pomocnú ruku a pomôcť týmto ľuďom. Veľmi aktívne pomáhala pri charitatívnej činnosti a zabezpečovala oblečením jedlo pre týchto ľudí. Počas celých jarných prázdnin veľmi intenzívne zabezpečovala rôzne druhy tovaru pre kamión, ktorý smeroval do Charkova. Mamičky, ktoré prišli k nám na Oravu, často chodili i s detičkami k nim domov, kde sa spolu hrali z jej deťmi. Tá beznádej a neistota mamičiek čo bude a čo ich čaká sa aspoň v spoločnosti jej rodiny zabudla.Vo veľkej miere sa snažila im aspoň trošku vytvárať teplo domova.

Vie sa rozdeliť aj s málom s prípoviedkou – nech ja druhí majú….už i toto o nominovanej svedčí, že nemyslí na seba, na svoje pohodlie, ale predovšetkým pomôcť druhým.
Pravidelne pomáha a zapája sa aktívne do činností, ktoré organizujú rôzne spoločenské organizácie – uvarením dobrého guľášu, či cateringových služieb. Vždy zadarmo a s úsmevom na tvári a keď nemá kto pomôcť, tak zapája do týchto aktivít aj celú rodinu.

Pavol Kéri

Pali vyrastal od malička v obci Svätý Kríž, ako húževnatý mladý človek. Osudným sa mu stala nehoda v zahraničí, kedy prišiel o zrak. V počiatkoch nová situácia a prehodnotenie svojho spôsobu života. Svojou húževnatosťou sa však predral melanchóliou prispôsobenia sa stavu a húževnatosťou s pozitívnym myslením sa začlenil do bežného spoločenského života. S pomocou moderných technológií zapracoval na dorozumievacom spôsobe, ale s pomocou dobrých ľudí sa mu plnili sny a začal športovať. Prostredníctvom Modrého z neba si užil maratón v Aténach, absolvoval 2x Košický maratón mieru, ale aj maratón v Banskej Bystrici a Žiline. Všetko v doprovode vodiaceho bežca. Viete si predstaviť bicyklovať sa bez zraku? Pali to dokáže na tandeme. Turistika a výstupy na naše krásne hory? Pre nevidiaceho Palka nie je problém. Plávať, bežkovať, liezť po skalách a áno aj variť a samostatne sa o seba postarať to tiež zvládne bravúrne. Jeho chuťovka je bábovka. Svoj plnohodnotný život, ktorý mu jednu dôležitú vlastnosť ubral prezentuje v rádiách, printových médiách a kulinárskych show. Aktívny človek, príkladný pre všetkých.

Zuzana Iľanovská

Pani učiteľka už svoje študentské roky spojila s terajšou Hotelovou akadémiou v Liptovskom Mikuláši. Po ukončení školy pokračovala v práci s mladými ľuďmi ako majsterka odborného výcviku a následne ako učiteľka odborných predmetov vo svojej domovskej škole. A tak sa jej celý profesijný život spája s prácou s mladými ľuďmi. V súčasnosti pôsobí aj ako koordinátorka Žiackeho školského parlamentu a ako vedúca odborov pri HA v Liptovskom Mikuláši.

My, ako žiaci Hotelovej akadémie a členovia Žiackeho školského parlamentu sme sa rozhodli nominovať ju, pretože si ju veľmi vážime a obdivujeme ju. Dovoľte, aby sme ju predstavili z pohľadu žiakov.
Pani učiteľka Zuzka je človek, ktorý je pre všetkých svetielkom. Jej úsmev nás žiakov aj jej kolegov vie vždy povzbudiť. Pani učiteľka je veľmi kreatívna a obdivujeme jej chuť vymýšľať nové aktivity pre našu školu. Vieme, že sa nášmu školskému parlamentu venuje aj mimo svojho pracovného času. Vždy si nás vypočuje, poradí, pomôže.
Rada pomáha iným, venuje sa dobrovoľníckej činnosti a aj nás vedie k dobrovoľníckym aktivitám. Sme jej vďační za množstvo skúseností a zážitkov so spoločných aktivít pre našich žiakov, seniorov, či komunitu v meste a okolí. Práve ona nám svojím príkladom ukazuje ako byť lepším človekom, ako si pomáhať, ako aj chmúrne myšlienky zaženie úsmev a že prvoradé je byť tu jeden pre druhého.

Práve pani učiteľka Zuzka nás naučila ako má vyzerať vystupovanie na verejnosti, jej diplomatické vystupovanie a vyjadrovanie definovalo aj úroveň práce školského parlamentu. Je to koordinátorka na správnom mieste, a nie len to. Práca v školskom parlamente je pre nás jedinečnou možnosťou ako spoznať pedagóga aj z neformálnej stránky a nám sa hranica formálnosti podarila so Zuzkou preraziť. Mali sme tak a stále máme, možnosť viesť debaty o mnohých témach a navzájom sa zblížiť. Dôverujeme jej a máme ju radi.

Agnesa Čanecká

Pani Agnesa Čanecká – jej charakteristika znie takto: je to človek veľmi milý, obetavý a láskavý, ktorý svoj život zasvätil folklóru.
Narodila sa pred 71 rokmi v dedinke Čierne, kde aj vyrastala. Vyštudovala, vydala sa a s manželom si postavili rodinný domček v susediacej obci Skalité, kde aj bývali. Narodili sa im 2 chlapci. Celý život pracovala ako učiteľka v Základnej škole Čierne – Vyšný koniec. Venovala sa deťom nielen ako učiteľka, ale neskôr aj ako vedúca detskej folklórnej skupiny Ozvenka.
V roku 1993 sa stala aj vedúcou miestnej Folklórnej skupiny Ozvena. Túto skupinu viedla viac ako 20 rokov.
V obci Čierne sa konali veľmi často spoločenské a kultúrne akcie, na ktorých účinkovali pod jej vedením aj deti zo Základnej školy Čierne – Vyšný koniec. Už počas svojho pôsobenia ako učiteľka viedla deti k folklóru a nacvičovala s nimi rôzne folklórne pásma, spevy a tance. S týmito repertoárom vystupovali na rôznych miestnych, regionálnych a medzinárodných podujatiach. V roku 1975 položila základ pre vznik detskej speváckej skupiny. A týmto momentom sa začína písať nielen história detskej folklórnej skupiny, ale aj dobrovoľná a intenzívna práca pani Čaneckej s deťmi.
Spevácka skupina mala vo svojich začiatkoch 12 dievčat. Zúčastňovali sa nielen kultúrnych vystúpení, ale aj súťaží „Slávik Slovenska“ či „Kysucký slávik“. Neskôr do Ozvenky prichádzali aj chlapci. Pani učiteľka sa im so zanietením venovala a nacvičila s nimi mnoho pásiem – napr. pásmo detských hier „V nedeľu na lúke“. S týmto pásmom vystupovali nielen na Slovensku, ale aj v susednom Česku a Poľsku. Ozvenku tvorili deti vo veku od 7 rokov. Neskôr k spevu a tancu pribudli aj hudobné zložky. Učila detičky nielen spievať, ale aj hrať na hudobné nástroje – napr. na akordeón a heligónku. Všetkým deťom ušila kroje v plnej výbave.
Pre svoje veľké zdravotné problémy musela svoju činnosť ukončiť a v súčasnosti ostala verná folklóru tým, že neustále šije a vyšíva kroje pre malých i veľkých.
Pani Agnesa Čanecká folklóru a deťom venovala takmer celý svoj život. Za jej nezištnú prácu s deťmi, ktoré viedla k láske k folklóru, patrí veľké uznanie a obdiv.

Margita Jacková

Pani Gitka, ako ju volajú ľudia z verejnoprospešných prác, ktorí ju nominovali je človekom, ktorý robí oveľa viac ako musí. Je veľmi skromná a obetavá. Popri svojej rodine pomáha odkázaným ľuďom aj ostatným ľuďom z cigánskych osád. Ona je také naše slniečko, hovoria o nej. Zháňa pre nás oblečenie, stravu, brigády. Učí nás pracovať a byť zodpovednými. Ona všetkých ľudí berie takých, akí sú. Miesto zatracovania hľadá spôsoby ako ich postaviť na nohy. Pani Gitka je vzácny človek, pre ktorú je ľudská bytosť to najviac.

Pavol Miškovič

Dobrovoľný hasičský zbor v Zubrohlave má už niekoľko rokov na svojom čele úžasného človeka –veliteľa Pavla Miškoviča. Stará sa vo svojom voľnom čase o pravidelnú údržbu techniky a zariadení , úspešne sa zúčastňuje spolu s ostatnými členmi hasičských súťaží dospelých aj detí. V našej obci spolupracuje pri kultúrnych, spoločenských i cirkevných podujatiach. Je to odborník na slovo vzatý

v dobrovoľnej a hasičskej téme. Aj vďaka jeho obetavosti obyvatelia obce Zubrohlava zažívajú mnoho nevšedné chvíle na akciách, kde sa Pavol angažuje. Aj vďaka jeho obetavosti je celý hasičský zbor veľkým prínosom v obci. Začo mu vyjadrujeme vďaku a uznanie.

Michal Melišík

,,Žiť v prítomnosti a robiť v danej chvíli veci najlepšie ako viem.“ Týmito slovami sa riadi správca Univerzitného pastoračného centra pri Žilinskej univerzite, ktoré navštevujú študenti aj profesori.

Otec Michal riadi koordinátorov a akcie v UPeCe, ako aj administratívu a plynulý chod celého centra a jeho okolia. Popri svojom poslaní katolíckeho kňaza nikdy nezabudol ani na svoje dobrovoľnícke eRko korene, ktorému sa venuje už od roku 2001. Aktívne sa podieľa na duchovnom sprevádzaní a formovaní mladých dobrovoľníkov organizácie eRko dodnes. Popri službe kaplána vo farnostiach Turzovka, Rajec a Čadca mesto okrem mladých dobrovoľníkov nezabúdal ani na diecéznu charitu, ktorej sa venuje už 17 rokov. Najmä vďaka jeho záujmu a nezištnému darovaniu svojho voľného času popri kňazskej službe bol v minulosti otcom biskupom Mons. Tomášom Galisom menovaný na 4 roky do služby na duchovné i ľudské doprevádzanie zamestnancov, dobrovoľníkov Diecéznej charity Žilina.

Okrem plánovania práce, ktorú treba na UPeCe vykonať, sa jej nebojí aj sám chytiť a dotiahnuť ju do úspešného konca. Pri práci mu nechýba pokoj a dobrá nálada. Častokrát svoj voľný čas rád trávi s mladými ľudmi pri túre, výlete alebo pri spoločnom dobrom jedle. Ak má náhodou „chvíľku na zvyš“, nebojí sa zahrať si hokejbal či stolný futbal s mladými. Keď môže, rád pomôže, či už ľudom z Ukrajiny, Diecéznej charite v Žiline alebo eRku.