Ján Ďurica pochádza z Krivian z okresu Sabinov a už dlhých 45 rokov býva v obci Čierne na Kysuciach. V minulosti pracoval v Kysuckom osvetovom stredisku, (dnes toto stredisko nesie názov Kysucké kultúrne stredisko). Po odchode Marty Letovej, ktorá bola zakladateľkou Stružielky, bol dlhoročným organizačným vedúcim a dušou Stružielky. Stružielke venoval krásnych 30 rokov svojho života.
Stružielka je občianske združenie. Ide o regionálne špecializované vzdelávacie zariadenie pre zdravotne postihnuté deti a mládež. Slovo „stružielka“ znamená v kysuckom nárečí dláto ľudových rezbárov, ktorí dokázali jemným citlivým spôsobom tvarovať drevo a dodávať mu vnútorný život. Túto symboliku preberá aj samotné občianske združenie Stružielka, ktorá formuje, opracováva, tvaruje a preniká do života detí, ktoré nemajú v živote toľko šťastia ako ostatní. Stružielku počas roka navštevujú deti s rôznymi druhmi ochorenia ako sú autizmus, Downov syndróm, mentálna retardácia, poruchy správania, poruchy reči, DMO, epilepsia, LMD, alergie a ďalšie. Odborní pracovníci sa s deťmi stretávajú raz do týždňa a pracujú v jednotlivých odboroch detskej terapie pomocou umeleckých postupov ako je psychoterapia (skupinová a individuálna liečba slovom a rôznymi neverbálnymi technikami), arteterapia (skupinová terapia s využívaním rôznych výtvarných techník), muzikoterapia (terapia zameraná na spev a jednoduché pohybové hry so spevom), dramatická výchova (skupinová terapia, ktorá využíva detskú dramatickú tvorivosť), logopédia (individuálna náprava reči), pohybová terapia (liečby zameraná na pohyb a tanec). Každé dieťa, ktoré navštevuje Stužielku, má svoj hendikep a vyberá si tie postupy, ktoré zvládne, pomôžu mu rozvíjať jeho osobnosť a nájdu si v nich svoje uplatnenie. V spoločnosti ostatných, takmer rovnocenných detí, sa cítia slobodne, príjemne a nepociťujú ľútostivé pohľady okolia. Na rôznych vystúpeniach pre verejnosť odhalia svoje vnútro, neraz prekonajú svoje sily a ukážu ostatným, že aj napriek svojmu hendikepu aj oni môžu byť šťastní.
Pán Ďurica sa venuje postihnutým deťom takmer od začiatku činnosti Stružielky a je stále jej súčasťou. V súčasnosti pracuje ako podpredseda OZ Stružielka, vykonáva funkciu kultúrno-výchovného pracovníka. Stará sa o plynulý chod Stružielky, jej organizačné zabezpečenie a komunikáciu s rodičmi. Má na starosti prípravu projektov a aktivít pre deti. Zúčastnil sa všetkých medzinárodných letných táborov, ktoré Stružielka organizuje v spolupráci s Múzickou školou Ostrava. Na táboroch zastával istú dobu funkciu manažéra, neskôr nočného dozoru i lektora popoludňajších a večerných aktivít.
Janko Ďurica, pre všetkých obľúbený, pokorný a čestný človek. Je akýmsi maskotom Stružielky a familiárne v rámci tohto občianskeho združenia je prezývaný „stružielkovský dedko“. Vie pohladiť vrúcnym slovom, rozveseliť srdce a ponúknuť pomocnú ruku, čo vo veľkej miere pozitívne ovplyvňuje psychický vývoj detí i ich rodičov, ktorí nemajú v živote toľko šťastia ako ostatní.
Celý život sa riadi životným krédom svojej drahej mamičky, ktoré znie: „Keď môžeš, pomôž, ale nikdy neublíž!“ Toto krédo spĺňa do bodky, pretože je vždy a kedykoľvek pripravený pomôcť komukoľvek bez rozdielu. Nikdy nikomu neodmietol pomoc a nikdy za to nič nečakal. Každého vždy prijme s otvorenou náručou a podá mu svoju pomocnú ruku. A takýchto ľudí je už v dnešnom svete málo, resp. čoraz menej sa takýchto ochotných ľudí nájde. Deti zo Stružielky ho priam milujú, zbožňujú a tešia sa na neho, na svojho stružielkovského deduška, ktorí im vždy vyčarí úsmev na tvári a detičky zase jemu.
I napriek tomu, že pán Ďurica oslávil nedávno krásnych 70 rokov a pred pár rokmi sa stal oficiálne dôchodcom, neopustil pracovne Občianske združenie Stružielka. Nevie si predstaviť svoj život bez pomoci, ktorú týmto deťom dáva. Stružielkovské deti sú jeho život, jeho druhé deti a jeho rodina. Hovorí, že ho napĺňajú elánom a radosťou, dobíjajú mu „baterky“ a on im toto „pohladenie“ opätovne s láskou vracia. Deti zo Stružielky sú jeho život a láska – pre nich žije a dýcha. Sú jeho radosťou a pre nich dokáže urobiť všetko. Svojimi milými slovami pohladzuje deťom ich duše, pomáha im prekonávať ich smútok a vyčariť úsmev na ich tvárach. Je jednoducho ich stružielkovským dedkom, ich spriaznenou dušou, priateľom a veľkým vzorom.
Pán Ďurica je a myslíme si, že by mal byť za to, čo robí veľkým vzorom pre nás všetkých, pretože takýchto ľudí, ako je on, je v dnešnej dobe a vo svete málo. Je človek, ktorý pomáha naozaj komukoľvek a nič za to nežiada. Každému venuje svoj vrúcny pohľad, pohladenie, svoje múdre slová, pomoc a svoj voľný čas. Nikomu neodmietne svoju pomoc. Vždy je tu ochotne pre každého. Preto si myslíme, že by mal byť ocenený Vašou organizáciou za svoje počiny, podávanie pomocnej ruky a za celý svoj život a čas, ktorý venoval a ešte stále venuje postihnutým deťom.

ĎALŠÍ OCENENÍ BOLI:

Ukrajinské komunitné centrum v Martine

Ukrajinské komunitné centrum v Martine vzniklo ako spojenie aktivít troch občianskych združení v regióne Turca – MARTinklúzia, Matka a dieťa Turca, Wings forever; v súčinnosti s Evanjelickou spojenou školou a Nadáciou kresťanského vzdelávania v Martine. V regióne Turca býva ca. 900 ukrajinských matiek, detí a dôchodcov, ktorí v Komunitnom centre 5-dní v týždni majú prístup k základným potravinám a hygiene a tiež k oblečeniu a základnému vybaveniu domácností.
Komunitné centrum sprostredkuje kurzy slovenského jazyka, pravidelné tvorivé dielne pre deti, priestor na komunitné stretávanie pre dôchodcov, koordinuje psychologickú pomoc v spolupráci s Ligou za duševné zdravie.
Pomáhame so zháňaním ubytovania a tiež osobnú pomoc pri hľadaní zamestnania a komunikujeme so zamestnávateľmi.
Týždenne Komunitné centrum navštívi ca. ukrajinských 120 rodín.
Na komunikáciu používame FB stránku Ukrajinci v Turci s vyše 2000 členmi (okrem ukrajincov sú členmi aj dobrovoľníci, donori a poskytovatelia ubytovania).
Do aktivít zapájame mladých dobrovoľníkov z radov študentov stredných škôl.
Aktivity sú ponúkané aj v Turčianskych Tepliciach.
Počas leta sme organizovali spoznávacie výlety po okolí, tábor pre tínejdžerov, ktorý aktuálne pokračuje v zapájaní mladých do voľnočasových a dobrovoľníckych aktivít v rámci DofE.
Aktuálne spúšťame pilotný projekt „Ukrajinskej školy“ – malotriedky s ukrajinským kurikulom a 2 ukrajinskými učiteľkami.
Celkovým cieľom UA KC MT je zapojenie odídencov do aktívneho sociálneho a občianskeho života – zabezpečenie základných životných potrieb, deti do škôl, vzdelanie v jazyku, matky do práce, spoločne strávený komunitný čas.

Štefan Špalek

Menovaný Štefan Špalek je dlhoročný člen našej Základnej organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých a Základnej organizácie Jednoty dôchodcov Slovenska v Oščadnici .Je príkladom a vzorom činnosti pre ostatných členov organizácie .Či mladých alebo starších ,zdravých alebo zdravotne postihnutých vždy navrhuje ale i zúčastňuje sa aktivít v prospech našich členov .Môžeme spomenúť organizovanie benefičných koncertov organizovaných pre zdravotne postihnutých ,kde výťažok bol venovaný na nákup zdravotníckych potrieb ,potravín ,hračiek ..,športových hier pre deti ,mládež a seniorov zdravotne postihnutých nákup Defiblátora na ochranu života a zdravia ,v Rámci dňa Zeme je iniciátorom ochrany životného prostredia .I v tomto období sme vyčistili cestičky Kalvárie vyrobili a usadili lavičky a zasadili „Slovanské stromčeky ,našich otcov -Lípy “ ,uskutočňuje i výlety a družobné podujatia s OC SZTP Dolný Kubín ,ZO SZTP Zborov nad Bystricou a pod. . Už teraz pripravujeme na 5.februára 2023 25 .výročie založenia našej organizácie SZTP v našej obci .Pre nášho Štefka vek nerobí žiadni problém , veď práca pre zdravotne postihnutých je náročna ale výsledky sú o to krajšie a užitočnejšie .Keď vidíte detský spokojný úsmev Ale i vďaka patri pri našej práci starostovi našej obce Ing.Mariánovi Plevkovi za jeho aktívnu pomoc ,pre našu organizáciu .Pre našich 150 členov ,deti mládež ,seniori proste občanom v našej malebnej dedinke obce Oščadnice .

Ľubomír Drgáň

V živote sa vyskytnú situácie, ktoré najmenej očakaváme a oni zrazu prídu.
Sú tu!
Máme medzi nami máme občanov, ktorí v každej krízovej situácii vedia zachovať chladnú hlavu. Práve medzi takýchto oddaných patri Ľubomír Drgáň. Človek s veľkým srdcom, ktorý vždy rád pomôže a koná. Je zároveň dobrovoľným záchranárom, ktorý práve počas pandémie neváhal a pomáhal po všetkých smeroch. Predovšetkým má veľkú zásluhu, že daroval DDS viac ako 100 000 kusov rôznych vitamínov, ktoré slúžili na podporu prekonania tohto zákerného ochorenia Covid 19.Vždy sa snaží pomáhať tým najzraniteľnejším starým ľuďom, deťom a chorým. Zakúpil a daroval viac ako 10 000 ochranných rúšok, ktoré boli rozdané týmto osobám. Všetok svoj voľný čas venoval dezinfikovaniu štátnych a cirkevných budov, kde dodal nielen veľké množstvo dezinfekcie, ochranných rukavíc a všelijakých iných ochranných pomôcok.
Prišla opäť nečakaná životná situácia vojna na Ukrajine. Ľubo opäť v akcii – pomáhal, zháňal všetko to, čo potrebovali utečenci u nás na Orave. Potraviny, základné hygienické potreby a oblečenie. Sviatok – piatok Ľubo v akcii.
Vždy svojou usilovnosťou, pracovitosťou je vzorom pre svoje okolie, svojich priateľov a zamestnancov.
Práve týmto svojím nadšením pomáhať druhým a bezbranným vie pre túto správnu vec nadchnúť dalších kamarátov.
O Ľubovi by sa dalo písať ešte veľmi dlho, ale jeho skutky a dobrota hovorí za všetko.
Čo i len jeden ľudský život sa jeho pričinením zachánil, tak to stálo za to.

Aneta Vrabcová

Na jar 2022 sa jedna zo žiačok SPŠ stavebnej ocitla v núdznej situácii, ktorá vznikla pôsobením požiaru na dom, v ktorom bývala a doslova skončila bez strechy nad hlavou. Žiaci sa začali po informácii, že ich spolužiačka je v takejto náročnej situácii organizovať a prichádzať s ideami ako pomôcť. Najväčšou a najpriamejšou spoločnou pomocou je pomoc finančná. Rozhodnutie padlo na benefičný koncert v aule školy.
Hlavnú úlohu pri organizácii si na seba vzala predsedníčka žiackej školskej rady Aneta Vrabcová, ktorá zodpovedne riešila pred realizačnú fázu, aktívne komunikovala s účinkujúcimi a oslovovala nových, pôsobila na účinkujúcich motivujúco a 11. mája 2022, pri samotnej realizácii, sa tiež iniciatívne chopila úlohy scenáristky a moderátorky podujatia. Počas podujatia nenúteným spôsobom spolužiakom sprostredkovala potrebu podobných podujatí a aj toto mohlo mať vplyv na to, že sa podarilo získať také množstvo prostriedkov a veríme, že pozitívne afektívne pôsobila na svojich spolužiakov aj do budúcnosti. Dôkazom môže byť to, že naši žiaci sa aj tento rok chcú zapojiť do pomoci svojim spolužiakom a spomínané benefičné podujatie je im dobrým vzorom.
Aneta bola hlavou a tmelom celého podujatia, ale svoju veľmi dôležitú úlohu plnili aj iní žiaci našej školy, ktorí si v mnohých prípadoch pozvali svojich kamarátov a kolegov z rôznych kultúrnych zoskupení a títo ochotne prišli podporiť našu myšlienku aj z väčších diaľok k nám do školy.
Michaela Bialoňová (báseň), Natália Podoláková a folklórny súbor Drevár (tanec), Kvetka Korčeková s Art Dance Academy (tanec), Maxim Magát s Off the beat (tanec), Sofia Bartákyová (hra na gitaru), Radoslav Maňák (klavírne vystúpenie), Valentína Koreníková (hra na harfe), Marián Prievozník (kata suparinpei), Ján Duchoslav (hra na harmoniku).
Spoločnou snahou všetkých zúčastnených a žiakov a pedagógov našej školy sa pre spolužiačku v núdzi podarilo vyzbierať 1800 eur, ktoré boli v krátkom čase po podujatí odovzdané rodine žiačky.

Ladislav Balažec

Ladislav Balážec sa mimoriadnym spôsobom angažoval v starostlivosti o ukrajinských utečencov. Už od prvej chvíle agresie voči Ukrajine sa osobne zapojil do pomoci pri doprave utečencov z ukrajinsko-slovenskej hranice.
Následne sa ako staroste obce postaral o základnú starostlivosť pre tranzitujúcich utečencov, ktorí prechádzali regiónom Liptove ďalej smerom na západ a poskytol im občerstvenie a základný servis, predovšetkým adresovaný matkám s malými deťmi.
V tejto aktivite pokračoval aj z pozície starostu, v dôsledku jeho nasadenia nakoniec v obci našlo útočisko cca 100 utečencov. Tento počet bol vzhľadom na veľkosť obce mimoriadny a aj v rámci širšieho regiónu výnimočný. Túto skutočnosť reflektovali aj médiá (RTVS).
Zmanažoval ich ubytovanie v obecných, cirkevných aj privátnych zariadeniach. On sám v časti svojho rodinného domu poskytol bývanie jednej rodine.
Pravidelne a vytrvalo počas celého ich pobytu poskytoval Ukrajincom v Ľupči administratívnu pomoc pri vybavovaní štatútu dočasného útočiska a dávok z úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Zorganizoval potravinovú zbierku pre Ukrajincov rovnako aj zbierku oblečenia pre nich.
Postaral sa o komunikáciu s občanmi obce, ktorí boli ochotní sa do pomoci utečencom zapojiť. Dbal o možnosti výuky slovenského jazyka. Zabezpečil, aby niektoré z deti utečencov mohli navštevovať ZŠ a MŠ v Partizánskej Ľupči. Okrem toho sa snažil o zmapovanie pracovných príležitostí pre miestnych Ukrajincov, v záujme ich uplatnenia komunikoval s potenciálnymi zamestnávateľmi aj utečencami. Výsledkom bolo získanie práce pre niektorých z nich.
S pomocou sociálnych sietí vybudoval komunitu miestnych dobrovoľníkov, ktorí znovu cestou sociálnych sietí zisťovali aktuálne potreby utečencov.
Ukrajincov, ktorí zostali v Partizánskej Ľupči, zapojil do spoločenského a kultúrneho života obce. Utečenci participovali na juniálesi – akcii pre deti a kyjevskí divadelníci, ktorí boli súčasťou komunity utečencov, spolu s miestnymi ochotníckymi divadelníkmi pripravili spoločné divadelné predstavenie.
Ladislav Balážec všetky tieto aktivity v prospech utečencov organizoval s mimoriadnym osobným nasadením. Napriek vlastným zdravotným obmedzeniam a nad rámec formálnych povinností vyplývajúcich z úradu túto pomoc poskytoval takpovediac non-stop, nezištne a s obdivuhodnou trpezlivosťou.
Z jeho prístupu bolo všetkým občanom zrejmé, že ide o dôkaz jeho vlastnej morálnej integrity, ľudskosti a silného presvedčenia o záväzku pomáhať ľuďom ohrozeným vojnovým konfliktom. Takýmto autentickým prístupom prispel k vytvoreniu takej všeobecnej atmosféry v obci, ktorá bola k utečencom mimoriadne prajná a ústretová. Vlastným príkladom vplýval na ďalšie miestne autority.

Milan Dubec

Pán Milan Dubec je podnikateľ, ale najmä človek s veľkým Č. Od vypuknutia vojny na Ukrajine významne a účinne pomáha utečencom, ktorí do SR prichádzajú, alebo cez SR prechádzajú ďalej. Jeho ľudskosť a ochota pomôcť je o to viac účinná, že neváhal a reagoval okamžite, poskytol spolu so svojím bratom dve kancelárske budovy v Žiline a zriadili krátkodobú aj dlhodobú ubytovňu na Rudnayovej ulici (Camp Žilina) pre cca 300 ľudí . Niektorí zákerní a zlí ľudia – žilinčania na neho zavolali políciu aj hygienu. No on sa nevzdal, bojoval s predsudkami názorovými aj rasovými, bojoval za ľudí, ktorých nepoznal, ale chcel im pomôcť – deti, ženy…jednoducho ľudia. Založil aj centrum pomoci na Poštovej ulici, kde zriadil sklady humanitárnej pomoci a kanceláriu Ukrajinska spilka. Do skladov ľudia prinášali darované oblečenie, obuv, školské potreby, hračky, potraviny a mnohí dobrovoľníci prinesené dary triedili a ukladali, aby si prichádzajúci utečenci mohli zobrať to, čo potrebujú.
V prvých týždňoch organizoval dobrovoľníkov s jazykovými znalosťami, ktorí chodili v noci na železničnú stanicu pomáhať prichadzajúcim utečencom s orientáciou v novom priestore, prípadne presunom do ubytovne.
V kancelárii Ukrajinska spilka pracujú ukrajinsky hovoriaci ľudia, ktorí pomáhajú utečencom riešiť každodenné potreby, kontakty s úradmi alebo lekármi. Organizujú kurzy slovenského jazyka pre Ukrajincov.
My sami sme zdieľali domácnosť s ukrajinskou rodinou niekoľko mesiacov, preto viem zblízka, aká veľká a účinná je táto pomoc v ťažkej dobe, nielen materiálna ale najmä psychická.
Vďaka Milanovi Dubcovi našli ľudia utekajúci pred vojnou v Žiline bezpečné útočisko a najmä pomoc, ľudskosť a pochopenie. Za tento nezištný čin, nie jednorazový ale stále pokračujúci, si určite pán Dubec zaslúži úctu a ocenenie.

Marianna Bebčáková

My – dobrovoľní hasiči z Korne chceme týmto nominovať našu pani starostku Mariannu Bebčákovú, ako ČLOVEKA s veľkým srdcom. Je nielen čestnou ale zároveň aj aktívnou členkou nášho zboru. Častokrát je na mieste zásahu medzi prvými, ochotná pomôcť. Nevadí jej dážď, sneh, zima, noc… Nedá nám nespomenúť jeden z jej skutkov: V januári 2019 krátko po polnoci vypukol požiar rodinného domu (Pre informáciu: v novembri 2018 krátko po jej zvolení do funkcie bol v obci aj požiar obecného úradu). Vonku ukazoval teplomer -20°C, ale ona neváhala…prebrodila sa snehom, nám hasičom v termoskách doniesla horúci čaj a rodine, ktorá prišla o strechu nad hlavou podala pomocnú ruku. Zabezpečila im ubytovanie, stravu a všetko potrebné a to až do doby, kým sa nepostavia na vlastné nohy. Rovnako neváhala ani v období pandémie spolu s nami aktívne pomáhať našim občanom, v „skafandri“ testovala svojich občanov, zabezpečovala im všetko potrebné, aby prekonali toto obdobie. Váži si každého z nás. V januári 2021 keď dostala informáciu, že v neďalekej obci sa vyskytuje náš občan bez domova, zalarmovala nás. Previezli sme ho do Korne. Pani starostka mu zabezpečila prenocovanie, stravu a ráno prevoz do nemocnice, kde mu pre omrzliny museli amputovať prsty na nohe. Po preliečení mu pani starostka vybavila doklady a zabezpečila strechu nad hlavou. Nie je jej nikto ľahostajný, ku každému pristupuje s úctou. Na Štedrý deň zaniesla sociálne slabším v našej obci slávnostnú večer. Stará sa však o nich počas celého roka. Každého, kto k nej príde s požiadavkou, prosbou či smútkom, vypočuje, poradí ak sa dá aj nezištne pomôže. Vážime si ju preto a veríme, že v tomto nám dajú za pravdu aj mnohí Korňania.

Sára Gáliková

Sára Gáliková je výbornou študentkou Strednej zdravotníckej školy v Dolnom Kubíne. Má silné prosociálne cítenie, je darkyňou krvi, aktívne sa zapája do dobrovoľníckych a dobročinných akcií, podujatí, zbierok… Je skromná, vždy ochotná pomôcť… A už TRIKRÁT ZACHRÁNILA ĽUDSKÝ ŽIVOT!
Prvýkrát sa to stalo vtedy, keď to najmenej čakala. Bola na dedinskej zábave a všimla si ležať na zemi dievča, ktoré sa nehýbalo. Okolo nej bolo veľa ľudí, ale nevedeli, čo majú robiť. S nádejou, že im pomôže, zistila, že dievča našťastie dýcha, ale je v bezvedomí. Uložila ju do stabilizovanej polohy a zavolala rýchlu záchrannú službu. Od záchranárov sa dozvedela, že išlo pravdepodobne o intoxikáciu alkoholom a možno aj drogami.
Druhýkrát sa to stalo na začiatku septembra, keď bola v kostole na bohoslužbe. Spoza stĺpu bolo počuť buchot, ako keď človek padne na zem. Ani na chvíľu nezaváhala. Vyskočila a pribehla na to miesto. Staršia pani odpadla a po prebudení vracala. Za pomoci pani učiteľky Mgr. Katky Bedrichovej ju uložili do stabilizovanej polohy a zavolala rýchlu záchrannú službu.
Tretíkrát to bolo nedávno počas volieb. Sedela vo volebnej komisii. Pani, ktorá sedela vedľa nej jej už počas dňa spomínala, že celú noc nespala. Bolo jej viditeľne zle. Ku koncu dňa sa postavila a naraz spadla na zem. Sáre sa podarilo ju zachytiť, takže nedošlo k žiadnemu úrazu hlavy. Pani dostala epileptický záchvat. Uložila ju do polohy na chrbte a držala jej hlavu pokiaľ neprestali kŕče, aby si nespôsobila úraz hlavy. Počas toho jej začala zvracať penu zmiešanú s krvou, tak jej mierne zaklonila hlavu na bok, aby sa nezadusila. Pani chrčivo dýchala. Keď dozneli kŕče, uložila pani do stabilizovanej polohy. Po čase sa prebrala, komunikovala so Sárou, ale bola zmätená a dezorientovaná. „Zavolala som rýchlu záchrannú službu a podarilo sa mi správne podať prvú pomoc, čo ocenili najmä záchranári. Záchvat v konečnom dôsledku trval približne 5 minút, no mne sa to zdalo ako večnosť, povedala nám Sára Gáliková. Sme hrdí na to, že je žiačkou našej školy. Je motiváciou a vzorom pre ostatných.